Hlavní navigace

Jedol som MANA a prežil som, aby som o tom napísal blog

15. 7. 2015 12:13 | Radovan Andrej Grezo

MANA, pre tých, čo náhodou nevedia, je jedlo v prášku. Náhrada jedla. Riešenie mokrého sna všetkých startupoidných optimalizátorov všetkého a nadšených life a self hackerov. Budúcnosť potravinárskeho priemyslu. Disrupcia potravinového cyklu. A tiež česká kópia Soyletu.

DISCLAIMER:

Som normálny. Trochu cynický. Hlavný dôvod pre môj test MANA nebolo presvedčenie, že ísť na obed je strata mojho drahocenného času, ktorý by som radšej venoval disruptovaniu nejakého trhu, či zdokonalovaniu seba samého. Dôvodom bolo, že som po operácii mandlí (škrab, škrab a mandla je preč) a to znamená 14 dní po prepustení z nemocnice iba kašovitá strava. A studená. Yummy!

DISCLAIMER 2:

Zároveň treba povedať, že som Soylent plánoval testovať už pred rokom počas pôsobenia v akcelerátore 500 startups v Kaliforonii. Dôvody si už celkom nepamätám. Asi asi úplne normálny tým pádom nebudem.

A v nej bola, bola, bola bola… MANA

Objednať si starter pack cez web je fakt easy. Celý web je móóóóc pekný a jednoduchý.

Hoci na webe tvrdia, že novým zákazníkom doručia balíček tak za 4 týždne, v mojom prípade som objednával v piatok večer a v utorok na obed už volal kuriér, že ide ku mne.

Thumbs up a zároveň odporúčanie, aby sa chlapci a dievčatá z MANA nebáli trochu bullshitovať pri logistike. Kvôli tomu údaju na webe som takmer nič neobjednal. A pár ľudí sa ma už na to pýtalo v chatoch, pretože ich to tiež riadne odradzuje.

Späť k story. Prišiel kuriér. Doniesol peknú krabicu. Dokonca vedel, čo MANA je a vravel, že by sa mu to zišlo, lebo pri práci nestíha jesť normálne. K tomuto sa ešte vrátime, ale pre tento moment necháme kuriéra odfičať na dodávke a nesiem si krabicu hore schodmi domov (no dobre, výťahom).

Rýchlo kuk dnu

V krabici som našiel to, čo sa dalo čakať, že v nej nájdem. Sáčky s práškom, fľaštičky s olejom, odmerku, fľašu a papierový návod na použitie.

Celá MANA má slušne prepracovaný dizajn (prečo to je dôležité si povieme neskôr), o to viac však zamrzí Czechglish v papierovom návode. To už tých pár stoviek za check niekym kto sa písaním anglicky živí mohli chlapci a dievčatá investovať. A nejde len o to, že som prekladateľ a tým pádom ma sere, že si ma na to nenajali. Sú tam fakt formulácie, ktorým by som bez prečítania českej verzie nerozumel. Palec dole za chudákov zákazníkov zo zahraničia.

Druhou vecou, ktorá v papierovom návode potrebuje vylepšiť je grafika. Rozbité odrážky a podobné veci sú fakt fail, ktorý som od MANA na základe dizajnu webu nečakal.

A keď už teda rýpem do návodu, jedna vec mi dodnes z neho nie je jasná. Popis ako na to hovorí o jednej porcii (4 odmerky prášku, tretina flaštičky s olejom, vodu do rysky 900ml). A hneď pod tým je návod na 3 porcie (prekvapivo 12 odmerok prášku, celá fľaštička – velice komplikovaná matematika).

Ale koľko vody mám doliať na 3 porcie mi nikto nepovie. A mne sa nechce testovať, či to bude hnusné s 900ml alebo nie. Chcel by som si to prečítať. No nevadí.

Rozbalíme, pripravíme, ochutnáme

Pustil som sa podľa návodu do prípravy porcie. A zvládol som to na prvý pokus! Hrdý Radovan.

Konzistencia nie je veľmi lákavá. Ani farba. Nie, že by sme to čakali.

Chuťovo je to ovos. A, úprimne povedané, je dobrý dôvod prečo sa ovos nezvykne nachádzať v gurmánskych receptoch. Je to prežitelné, v pohode, ale budete dlho hladať niekoho kto povie, že mu to vyslovene chutí a je to jeho nové obľúbené jedlo.

Do druhej dávky som si preto trochu prisypal Granko, čo som objavil hlboko v šuflíku – pozostatok po jednej ex. Pomohlo to chuti trochu. Nepridalo to však na kráse farebnosti. Pochopiteľne.

How does it feel – pýta sa Bob Dylan a Rolling Stones

Zasýti MANA? Áno, zasýti. Celkom.

Človek nie je nevyhnutne hladný, ale trochu zubom stále chýba, že si do ničoho nezahryzli.

Keďže nie som extrémista startupového self-improvement typu (viď disclaimer hore), skúsil som len jeden deň stráviť výhradne na MANA. Ostatné som ju kombinoval s tým málo jedál, ktoré mám dovolené (polievky, jogurty, pudingy, přesnidávky… smutný to život plný cukru).

Deň iba na MANA nebol utrpením. Takže to funguje aj ako kompletná náhrada, ak máte nejaký divný dôvod pre takýto radikálny krok – napríklad, ak nemáte radi svoje chuťové bunky, zachraňujete každou minútou svojho času ľudské životy alebo niečo podobné.

Povedal by som, že v kombinácii s normálnym jedlom je MANA fajn doplnok.

Pár ľudí mi vravelo, že to dávkovanie na porcie nie každému vyhovuje úplne. Big surprise, Einstein. Neviem ako vy, ale ja mam dni, kedy som totálne pažravý a inokedy zase toho zjem výrazne menej. Tak asi to bude podobné aj tu. No big deal.

Prečo, pre Boha, prečo?

Vráťme sa teraz naspäť ku kuriérovi na začiatku.

To je totiž dobrý príklad človeka, resp. typu zamestnania, kedy má MANA skutočne zmysel.

Jasné, všetci office workers sme strašne busy busy busy a nemáme čas sa cez deň ani najesť. Ani večer. Ani ráno.

No neviem. Pre mňa, a ľudí v mojom okolí, s ktorými som sa o MANA zatiaľ bavil, je jedlo pôžitok. Ísť na dobré jedlo do reštaurácie je super. Áno, zabijem tým hodinu denne. Ale zase až tak dôležitý nie som, aby som si to nevedel dopriať. Navyše, na jedlo sa chodí s ľuďmi. Ľudia sú super (niektorí). Dá sa s nimi rozprávať. Obohacuje to život. MANA vám život rozhovorom obohatí len ťažko.

Pre mňa to fakt dáva zmysel len ako doplnok. Robím z domu. Často sa mi nechce vyliezť na obed von, lebo som lenivý. Alebo sa mi nechce ísť na obed samému, ani vymýšľať s kým by som dnes šiel. Na to je to super. Prípadne na travel days. Alebo občasné extrémne busy dni, keď na jedlo fakt nie je čas.

Ale nemyslím, že budem MANA jesť častejšie ako 3-krát do týždňa.

Druhým dôvodom môže byť pre niekoho cena. Jedna porcia MANA vás vyjde na 61 CZK (2,3 €). To je menej ako ísť na obed s kolegami. Aspoň teda v mestách, kde zvyknem pôsobiť ja.

A na záver startupovo-biznisový pohľad

Prečo som vravel, že je dôležitý pekný dizajn brandu MANA? Pretože MANA a spol. sú ako Coca-Cola.

Predstavte si na chvíľu nepravdepodobný prípad, že by sa z práškových jedál stal masový fenomén. Momentálne poznám asi 4 značky. Určite ich je viac. Plus-mínus sú všetky na jedno kopyto. Iste, zloženie majú možno trochu odlišné. Ale chuťovo vás to aj tak nezbalí.

Produkty sú to teda kompletne zameniteľné. Navyše si zákazníkov nemajú veľmi ako zaháčkovať – nič mi nebráni miesto ďalšej várky MANA kúpiť Jake alebo Soylent alebo niečo iné. Akúkoľvek produktovú inováciu dokážu ostatné značky skopírovať za pár mesiacov max. Patenty majú obmedzenú životnosť. A malú účinnosť v tomto prípade. Aj preto Coca-Cola svoje zloženie tají miesto toho, aby si ho patentovala.

Toto všetko zároveň znamená, že segment čaká budúcnosť nízkych marží, pretože kde nie je odlišnosti alebo háčku na spotrebiteľa, tam sa musí proti neustále sa objavujúcim novým konkurentom bojovať cenou.

Jediné, čo môže byť alternatívou je práve značka. Tak, ako je to jediný dôvod, prečo sme ochotní zaplatiť viac za Coca-Colu ako inú niečo-kolu, tak to bude jediný spôsob ako chrániť svoju maržu aj tuto.  A tá pri startupoch v tomto štádiu znamená značka hlavne dizajn.

Ostáva dúfať, že chlapci a dievčatá z MANA si to uvedomujú a pri tom dizajne neostanú. Špičkový a neočakávaný customer support by mal byť krok dva v tomto prípade.

Mám to tiež skúsiť?

Áno, jasné.

Len sa z toho nezblázni, že si vďaka MANA vyoptimalizuješ celý život a už budeš úplne najproduktívnejší na svete. Aj tak furt prokrastinuješ na 9gag.com